Simple Story - Párty
2. srpna 2010 v 23:01
|
Jednoducho pisane
"Ja chcem spaaaaať!" povedal som, prehodil som sa na druhu stranu postele a úspešne som odignoroval zvoniaci telefón už piaty krát za poslednú hodinu. Neprešlo ani 20 minút a dakto zvonil na zvonček domu. Nasratý som sa vytackal z postele a ešte len v trenkách som prudko otvoril dvere.
"Čo chceš?!" nasrato som sa opýtal, keď som pred dverami zbadal môjho najlepšieho kamoša Matta.
"Čo nebereš telefon?!" snaha napodobniť môj tón mu moc nešla, ale cenil som aspoň jeho snahu.
"Tak to si bol ty? A ja sa čudujem, kto mi môže takto ráno neustále volať. Spal som!" Matt sa začal strašne smiať.
"Ráno? Spal? Je už poobede!"
"Ale piču. Koľko je hodín??"
"Pol 4! Chcel som len vedieť, či tá mini párty u teba dnes večer teda platí. Chcel som zavolať jedného známeho."
"Platí, platí. Kludne zavolaj, ale len jedného. Bude to MINI párty, ako si povedal. " rozhovor ešte asi minútu pokračoval, ale neprebrali sme už nič dôležité. Chcel som sa ísť najesť a tak sa Matt pobral domov. V kuchyni som si spravil cornflakes-y a s plným tanierom som sa pobral do izby. Sadol som si na postel a do volnej ruky som chytil telefón. Mimo 5 neprijatých hovorov od Matta som mal aj jednu SMSku.
"ahoj. dakujem za vcerajsi vecer. bolo to fajn. snad si mi dal dobre cislo a snad sa este uvidime:) Lili"
Aspoň som zistil, ako sa to dievča zo včera vola, kedže celý večer som sa jej na to neopýtal. Zato som jej dal číslo. Začal som si v hlave spomínať na večer. Ako sme spolu šli do volnej izby a dve hodiny sme sa rozprávali o všetkom. Viem že počúva to čo ja, rada kreslí, neznáša olivy a chodí ešte na strednú. No, vlastne som si toho moc nepamätal. Kolko má rokov? 16,17,18? Vobec som si nevedel spomenúť. Zvláštne, inokedy si všetko pamätám. Prestal som premýšlať a rýchlo som jej odpísal "neni zac, aj ja som sa bavil. co robis vecer?", mobil som hodil zas na postel a pustil som sa do jedenia.
Keď som sa o pol hodinu vrátil do izby z kúpelne, mal som dalšiu sms, v ktorej bolo, že dnes už niečo má, ale nabudúce sa môžme dohodnúť. Nechcelo sa mi dnes už nad ničím rozmýšlať, tak som si zas lahol na postel a len som kukal do stropu.
Neviem kolko času prešlo, ale asi vela, kedže na dvere zas zvonil dakto, kto sa chcel už dostať na párty. Natiahol som nohavice, tričko, rychlo si upravil vlasy a šiel som otvoriť.
"Sevaaaaaas" ozvalo sa naraz asi 10 hlasov. Matt, pár ďalších kamošov a asi 4 ludia ktorých som vôbec nepoznal. S tým ale treba rátať, keď človek robí párty. Netrebalo im ani hovoriť, aby sa cítili ako doma. Dakto mi už zapínal telku, dakto vyťahoval flaše na stôl a dvaja kamoši mi už vyjedali chladničku. Zobral som si jednu flašu pre seba a zamieril som aj ja k telke. Počas nasledujúcej hodiny zazvonil zvonček ešte asi 5 krát. Nemal som už na nikoho náladu, tak som sa zavrel v izbe a zas pozeral do stropu. Len som dúfal, že nič nezničia. Zvonček zazvonil ešte dva krát, ale mne sa nechcelo otvárať, veď niekto tam otvorí. Hluk začal presahovať únosnú mieru, tak som si zapol na repráky Underoath a pokračoval som v pozeraní do stropu. Túto činnosť som mal vždy rád, je taká upokojujúca. Zrazu mi niekto vbehol do izby.
"Jeee sorry! Hladám kúpelňu." povedal dievčensky hlas.
"V pohode, druhe dvere nalavo. " odpovedal som a stále som sledoval strop a dúfal, že tie dvere sa čoskoro zavrú.
"Timmy?"
Prekrútil som očami a rozmýšlal som či musím pokračovať v konverzáci, keď povedala práve moje meno. Posadil som sa a sánka mi padla. Modré rifle, piercing v dolnej pere, hnedé vlasy. Len modré vans tričko bolo vystriedané dákym bielym tričkom.
"Lili? Čo tu robíš?"
"Vieš, ako som ti písala, že dnes už niečo mám? Tak kamaráta mojej kamarátky sem niekto zavolal a tak som sem mala ísť, nevedela som, že tu budeš. To je inak tvoj dom?"
"Áno, to je môj dom. A nie, že by ma netešilo, že si tu, ale hrozí ma tá postupnosť ludí, cez ktorých si sa sem dostala. Ja som tu chcel mať 5-7 kamošov len."
"Tak dole je tak 40 ludí. Takže si dáko prehnal limit. " povedala so smiechom.
Bezvládne som sa zase hodil na postel a nechápavo som pozeral do stropu. Ako sa sem mohla dostať? Je to náhoda? Alebo ma prenasleduje? Bože, dúfam že ma neprenasleduje, väčšinou prenasledujem ženy ja!
Ako sa mi hlavou hnali rôzne paranoidné otázky, dačo vedla mňa padlo. Nie dačo, ale dakto. Lili sa zjavne nechcelo stáť a pozerať na mňa, ako oddychujem, tak si lahla tiež na postel. Jej hlava bola nebezpečne blízko k tej mojej a bol som z toho celý nesvoj. Rýchlo som sa radšej posadil a rozmýšlal som, čo sa deje. Inokedy by som túto situáciu využil a od ďalšieho dňa by som sa s dievčaťom už nikdy nevidel. Ale pri nej som to nedokázal. Niečim ma zaujala a to sa mi nestáva často. Musím zistiť čím to je.
"Muzika ti nevadí? " spýtal som sa, lebo už som bol strašne dlho ticho.
"To je Underoath že? Nie, nevadí. " usmiala sa na mňa. Prišlo mi to divné, že mi tu tak leží na posteli. Nechcel som zrazu byť v tomto dome.
"Bavíš sa tu? S nimi?"
"S nimi nie, ale s tebou je to fajn." zase sa usmiala. Prečo to robí. Nemám rád keď sa hrajú ony so mňou.
"Vypadneme? Dakam. Na colu? Shake? Džús? Čo máš rada?"
"Colu! Ale nemôžeme odísť! Robíš párty! Je tu kopec ludí"
"O to sa nestaraj, to sa vybaví, sleduj."
O 10 minút sme sedeli v kuchyni a okrem nás dvoch nikto v dome nebol.
"Ako si to spravil?"
"Povedal som, že mama sa do pol hodiny vráti z dovolenky, tak v ich vlastnom záujme, nech vypadnú. " usmial som sa teraz pre zmenu ja na ňu.
Zamkol som dom, v ktorom to vyzeralo ako by tam vybuchli buď dve bomby, alebo robilo párty 40 ludí. S Lili sme sa pobrali do najbližšej otvorenej nočnej kaviarne aby si dala colu a ja svoj obľúbený mliečny shake. Zhovárali sme sa asi hodinu, počas ktorej som sa snažil zistiť, čo ma na nej tak strašne zaujalo, ale hodina je asi málo. Z kaviarne nás vyhnali pár minút pred záverečnou. Lili sa ešte ponúkla, že mi pomôže upratať dom.
"Kedy sa uvidíme?" spýtal som sa jej, keď odchádzala.
"Neviem, uvidíme. Možno nikdy. Možno zajtra." usmiala sa a stála asi pol metra odomňa.
Chcel som ju objať. Dokona som už začal zdvýhať pravú ruku, keď v tom sa mi zasekla vo vzduchu a nedokázal som ňou pohnúť. Rýchlo som aspoň zahýbal prstami, akože kývam, povedal som jej Ahoj a utiekol do domu. Cez okno som videl, ako najprv nechápavo pozerá, potom sa usmiala, zabrblala si dačo popod nos a odišla.
"Trapas!!" buchol som hlavou do steny.
Simple Story - Začiatok
30. července 2010 v 23:45
|
Jednoducho pisane
"Hej ty troll! Zoznám ma s ňou!"
"Na tú si nehaj zájsť chuť. Nemáš šancu. Tá je na iných, ako si ty."
"Ako som ja? Haha. Čo tým myslíš??"
"Počúva len popové pičoviny a von chodí len s nagélovanými fešáčikmi."
"Aha, už som sa zlakol, že ma chceš uraziť. Ale tak, je pekná. Veľmi. A na jednu noc, nech počúva aj Lady Gagu."
"Ako som ti povedal, nemáš šancu."
"Tak sa pozeraj. A uč sa!"
Stál som s troma kamošmi vo veľkej obývačke na dákom dome. Kamarátov kamarát robil párty. Zameral som sa na blondýnku z predchádzajúcej konverzácie a smelo som k nej vykročil. Schválne som do nej narazil a trošku ju olial dačím, čo som mal v pohári.
"Oh, prepáč, nevšimol som si ťa. Môžem ti to dáko vynahradiť?" doširoka som sa na ňu usmial.
"Drbo sprostý! Nauč sa pozerať sa pred seba! A odpáľ!" otočila sa a oddupkala na opätkoch, aby sa mohla opreť o dáku horu svalstva obďaleč. Za mňou sa ozval smiech chalanov a pobrali sa do kuchyne, niečo si naliať. Hodil som sa na prázdny gauč. Dakto si ku mne sadol. Nepozrel som sa, len som sa napil z pohára.
"Vtipný pokus." začul som výsmešný, no jemný ženský hlas. Pozrel som sa a vedla mňa sedelo mladé dievča v obtiahnutých modrých rifliach a modrom vans tričku. Zameral som sa na jej tvár. Hnedé vlasy, ofina, piercing v dolnej pere a zelené oči. Veľké, zelené oči. Dievča, akých su ulice skoro plné. Pomaly som sa otocil späť a napil sa zase z pohára, bez toho, aby som niečo povedal.
"Vieš, " prehovorila opäť - "počula som vás, ako sa bavíte, tak som si chcela pozrieť, ako to tomu kamarátovy ukážeš."
"Keby si ťa všimnem, možno by som to skúšal na teba. " odpovedal som, stále sa pozerajúc pred seba.
"Pekné. Ale.. Dopadol by si rovnako ako si dopadol s ňou."
"Ouch."
Neviem prečo, ale mal som pocit, že sa usmieva.
"Ouch. Idem do záhrady. Čau." ako odchádzala, obzrel som si ju aj zozadu. Mala super zadok.
Chvíľu som ešte len tak sedel. No chalani sa vracali a nechcel som aby si zo mňa robili srandu. Zamieril som do záhrady. Bolo tam pár ľudí. Bloncka z vnútra sa tam bozkávala s tým svalovcom. Vytiahol som krabičku cigariet a pomaly si zapálil. Chvíľu som si nehal dym v pľúcach a potom pomaly vydýchol.
"Prečo si ničíš zdravie?" obzrel som sa okolo a zbadal som dievča z gauču.
"A prečo nie?"
"Neodpovedaj na otázku otázkou!" povedala ona a vytiahla krabičku a zapálila si tiež.
"Aha. Pokrytec!" usmiala sa na mňa a fúkla mi dym do tváre.
Ďalej sme fajčili bez slova.